Môj Facebook

Môj Twitter


Môj Youtube


Predošlý článok Ďalší článok

Takéto školstvo chcem ja – diel 1.

Je ľahko kritizovať beztak nedokončenú robotu ministerky Lubyovej na reforme školstva. Ja som sa rozhodol predostrieť konkrétnu víziu.

Prevrat je nevyhnutný

Ak nazbieraná energia posledných dní na námestiach po celom Slovensku nenájde čoskoro objekt alebo myšlienku hodnú dlhodobej podpory, vyšumí. Ak sa o zlomok z nej chcú uchádzať političky a politici, musia predstúpiť pred ľudí. Premiér Fico už to nehrá na udržanie vlády, svojim orbánovským obratom začal písať témy nadchádzajúcich parlamentných volieb. Témy, ktoré môžu dlhodobo ochromiť Slovensko a ohroziť našu slobodu v ňom. Aj keď asi ešte nevie, kedy presne voľby budú, správne tuší, že sa na ne musí pripraviť. A má náskok.

Rozhovor, ktorý nevyšiel

Minulý rok v decembri ma oslovil pán Tomáš Tauber, že plánuje pre jedno slovenské médium robiť magazín o hudbe a vrámci neho rozhovory. Poslal otázky, ja som poslal odpovede, z projektu nakoniec nič nebolo, ale so súhlasom autora dávam jeho prepis aspoň sem.

Prečo Progresívne Slovensko?

Cítim sa byť reprezentantom generácie, ktorá mala to šťastie čerpať z výdobytkov porevolučného usporiadania československej a potom slovenskej spoločnosti. Generácie, ktorá chápe svet ako prepojený celok, kde už nie je možné pre malých hráčov hrať sa na svojom malom piesočku a nedbať na ostatných. Mnohí využili príležitosti otvorených hraníc, študovali či pracovali v zahraničí a nadobudnuté skúsenosti si priniesli naspäť domov.

V sobotu nás čaká referendum o demokracii

Posledné mesiace som strávil aktívnou podporou pravicových kandidátov a kandidátov SaS, predovšetkým Ďura Drobu v Bratislave, Renáty Kaščákovej v Trenčíne a Jofa Viskupiča v Trnave. Karty sú rozdané. Myslím, že nič viac už pre ich úspech urobiť neviem, preto posledný text pred voľbami venujem niečomu inému. Niečomu, čo mantinely straníckej politiky prekračuje.

Neviem, či križiak, no dúfam, že posledný

Milan Krajniak v posledných dňoch napísal pár článkov, v ktorých si veľmi vášnivo zakladá na pojmoch a na tom, že liberálna demokracia je zlá najhoršia a musí byť “povalená”. Nie je jasné, čím to teda chce nahradiť. On spomína “demokraciu, ktorá bude rešpektovať našu civilizačnú identitu”. Mám dobré správy : Liberálna demokracia nepotrebuje na svoje fungovanie civilizačné barličky, rešpektuje identitu každého jej člena a členky, automaticky a absolútne - a to naozaj stačí.


Hrdo jedným z vás


Vždy som bol rád pri zrode dobrých vecí. Ešte ako puberťák som v Považskej Bystrici organizoval koncerty a mládežnícke popoludnia, na gymnáziu som bol spoluzakladateľom jedeného z prvých slovenských debatných klubov a ako výkonný riaditeľ Slovenskej debatnej asociácie som svojou trochou prispel k tomu, že je z nej dnes úspešná a medzinárodne uznávaná vzdelávacia organizácia.

Do politiky som vstupoval s víziou, že na Slovensku potrebujeme viac slobody. Nie len od úradov, ktoré nás nemajú zavaliť byrokraciou pri našej práci a podnikaní, ale aj v tom, ako sa rozhodneme žiť svoj život. Mám túžbu prispieť k tomu, aby keď sa niekomu z nás narodí dieťa, ktoré bude homosexuálne orientované, bude tmavšej pleti alebo bude ženou, tak ho nikto nebude diskriminovať a bude môcť žiť šťastný život s rovnakými právami, ako majú iní ľudia.

Vidím priestor pre viac slobody aj v školstve, aby si učitelia mohli vyberať čo učia a ako učia, aby namiesto prípravy a oddychu nemuseli tráviť čas nezmyselným vypĺňaním formulárov a metodických cieľov. Viac slobody v školstve by vytvorilo prirodzenú konkurenciu medzi školami a poskytlo by žiakom a rodičom väčšiu možnosť výberu.

Práca v parlamente pre mňa nie je teplou stoličkou. Doteraz som predkladal takmer 60 zákonov a noviel. Svoju prácu robím svedomito. Nemám čo skrývať. Platím hypotéku za byt, kde žijem so svojou manželkou Hankou, synmi Jergušom a Jakubom a dvoma psíkmi Gučkou a Bellou. Som hrdo jedným z vás.

Školstvo Zviera nie je vec Drogová politika Osobné slobody

Kvalitné vzdelávanie je základ úspechu

Slovenské školstvo stále nie je schopné reagovať na vývoj spoločnosti za posledných 20 rokov. Priority vo vzdelávaní sa posunuli. Deti a študenti už nie sú odkázaní na učiteľa ako jediný zdroj informácií, majú nepreberné množstvo spôsobov, ako sa k novým vedomostiam dostať – vďaka internetu majú celý svet na špičkách svojich prstov. Ako však informácie triediť? Ako overovať, či sú pravdivé? Ako si vytvoriť názor, ak si jednotlivé zdroje informácií navzájom protirečia? A prečo majú vôbec chcieť niečo vedieť? Na tieto otázky by mal učiteľ vedieť v prvom rade odpovedať. Má byť fakľou, ktorá v deťoch zapáli túžbu poznávať svet okolo seba a dať im nástroje, ako to robiť. Ak si myslíte, že zo školských lavíc má vychádzať nová, rozmýšľajúca generácia so silnými názormi a pripravená pre praktický život.

Zviera nie je vec

Zvieratá nie sú veci, sú cítiacimi bytosťami rovnako ako ľudia. Mnohí sa k nim však ako k veciam správajú - denne sú nachádzaní psi vyhodení na ulicu, útulky sa plnia a zdravé zvieratá sú utrácané v karanténnych staniciach. Mnohé firmy stále na zvieratách testujú kozmetiku a vystavujú ich tak zbytočnému utrpeniu. Poľovníci svojvoľne strieľajú v lese aj na psov a mačky, ktoré divoko žijúcu zver nijako neohrozujú. Myslím si, že aj zvieratá si zaslúžia ochranu a dobré podmienky pre život.

Užívateľ marihuany nie je zločinec

Viac ako 50% slovenskej mládeže pácha podľa dnešnej legislatívy trestnú činnosť. Experimentujú s marihuanou. Napriek tomu, že civilizovaný svet sa hýbe čoraz viac smerom od postihovania užívateľov k viac preventívnym opatreniam, Slovensko stále na takúto zmenu zákona nedozrelo. Nie som obhajcom užívania akejkoľvek drogy a myslím si, že v našej spoločnosti drogy viac životov skomplikujú, než skvalitnia. Ale z ich užívateľov by sme nemali robiť zločincov a tým im prikladať bremená.

Rovnaké práva a slobody pre každého

Krása ľudského pokolenia nie je v uniformite a rovnakosti, ale v rôznorodosti. To, že sme tak nekonečne rozmanití, nám dáva možnosť dozvedať sa stále nové veci aj o sebe. To, že je niekto iný ako väčšina, mu automaticky nedáva v spoločnosti iné postavenie. Ľudské práva sú univerzálne a štát by mal robiť všetko pre to, aby boli pre všetkých tiež rovnako napĺňané. Ľudia s inou než heterosexuálnou orientáciou, rodom, či etnicitou sú súčasťou našej spoločnosti a jej obohatením. Spoločnosť, ktorá diskriminuje prichádza o potenciál všetkých týchto ľudí.

Opýtajte sa ma na čokoľvek